Návšteva Belianskej jaskyne v Tatranskej Kotline – 12 km. Belianska jaskyňa (vchod 885 m) je jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách v severnom úbočí Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou. Celková dĺžka jaskyne je 1752 m, z toho sprístupnených jaskynných chodieb je 1001 m. Dohady, že ju poznal už prehistorický človek, nie sú podložené. V 18. storočí ju navštevovali hľadači pokladov, po ktorých ostali nápisy na jaskynných stenách. Až objavná cesta Júliusa Husza a Jána Britza zo Spišskej Belej dňa 5.8.1881 vzbudila vedecký a turistický záujem o jaskyňu. Verejnosti ju sprístupnili 1882 a elektricky osvetlili 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete. Komunikácie v jaskyni stále zlepšovali a prístupné jaskynné priestory sa postupne zväčšovali ďalšími objavmi.

Po obede návšteva Múzea ľudovej architektúry v prírode v Ždiari. Celá stavba bola rozdelená na dve časti obytnú a hospodársku. V obytnej je stála výstava ľudovej tvorivosti – ždiarske kroje, hračky, bábiky, domáce zvieratká a iné. Sú tu umiestnené aj pomocné náradia, hudobné nástroje, známe na sevemom Spiši a Podhalí v Poľsku, známe husle „zlobcoky“, ktoré v Ždiari vyrábal ľudový umelec Matej Pitoňák a ktoré zozbierala jeho dcéra Ružena Zachvejová po ždiarskych pôjdoch a domácnostiach. V hospodárskej časti je reštaurácia, ktorá bola prínosom pre dovtedy nepostačujúcu kapacitu stravovania v Ždiari, otvorená v júni 1973.